Zloženie krmiva

Zloženie je jediná časť obalu, ktorú výrobca nemôže napísať ľubovoľne. Európska legislatíva o krmivách predpisuje, že suroviny sa uvádzajú zostupne podľa hmotnosti, takže prvej zložky je v krmive najviac. To je dôvod, prečo čítame etiketu a nie prednú stranu vrecka: obrázok šťavnatého steaku nemá pravidlá, poradie v zložení áno.

Háčik je v tom, kedy sa hmotnosť meria. Počíta sa pred spracovaním, teda pred sušením a pečením. Surová surovina, ktorej väčšinu hmotnosti tvorí voda, sa dostane vysoko v zozname, hoci po vysušení z nej zostane oveľa menej, než by poradie napovedalo. Surovina, ktorá išla do výroby už suchá, sa naopak umiestni nižšie, než zodpovedá jej podielu v hotových granulách.

Výrobca smie zložky uvádzať aj v skupinách — „mäso a živočíšne produkty“ namiesto „kuracie mäso“. Je to legálne a pre čitateľa je to slepá ulička: skupinový názov nehovorí, čo v krmive naozaj je, a nedá sa overiť ani sledovať v čase.